Ja viem aký je tvoj pocit,kedˇniekoho strácaš,
nemôžem pozrieť na teba,
hnedˇslza ľútosti líca mi zmáča.
Chcela by som vedieť srdcu rozkázať
nech ľúbi ťa ako na začiatku,
nechce ma však poslúchať,
ba sa mi smeje na oplátku.
Rozplynula sa moja veľká láska k tebe,
ako cigaretový dym,
došlo ti neskoro čo všetko strácaš
a zrazu nevieš,čo s tým.
Vyzliekla som sa celá,lebo som v teba verila,
odhalila celkom všetko,aj dušu,
čo z lásky ti život zverila.
Tú lásku rozbil si ako kryštáľovú vázu,
z nej zostali iba crepy
túžiš ju zlepiť aj napriek tomu,
že nebude ako predtým.
Tvoje dávne slová rozpadli sa v prach,
snažím sa ti znova veriť,
no mám z toho strach.
Pavučinou opriadol už niekdajší náš sen,
života sa preto pýtam,či zas veriť smiem?
Ja viem,že len ty ovplyvníš ako budem žiť,
presviedčaš ma nech to skúsim
znova s tebou byť.
Priznal si mi tichým plačom,vraj nechceš ma stratiť,
túžiš všetko na začiatok,
ako bolo vrátiť.
Preto prosím ten tvoj smútok nech sa ma už pustí
a väzenské múry nedôvery
svojou silou zrúti.
Skúsim vypľuť čo je vo mne,bolesť neskutočnú,
prekročiť tieň minulosti,
vrátiť lásku večnú...