Pomôž mi Bože môj,strácam vieru v šťastie,
to čo žijem teraz,sú len kruté straste.
Podviedol ma život,nemám pochýb o tom
modlím sa ti pane,nech rýchlo skončí to.
Ty vieš ako bolí,kedˇniekoho ľúbiš,
ten ti lásku ukradne a hádže ju na kríž.
Klincami tam pribil ma,nech viac nemám únik
z kameňa už srdce mám,nedokážem ľúbiť.
Oklamal ma storako,pod maskou sa skríval,
zato,že ma túžil mať,veľmi dobrým býval.
Slepo veriť chcela som,že nám bude krásne,
na chvíľu aj vyšlo,moje slnko jasné.
Osud ma však v rukách má,nedopraje šťastie,
poslal mrak mi do výšok,nech to slnko zastrie.
V tej prázdnote musím byť s dušou zatrpknutou,
nemám túžbu dalej žiť s láskou prebodnutou.
Prikril si ma závojom,farbu noci nosím
modlím sa ti každým dňom,oslobodˇma prosím.
život sa mi posmieva,vraví žiť sa musí
i kedˇpocit dávno mám,že sa v ňom len dusím.